Veľmajstrovský šach je dnes veľmi podnetný. Šachová teória veľmajstrov pokročila vo všetkých smeroch a je zábavné čerpať poznatky z veľmajstrovských partií. Netýka sa len otvorení, ale aj strednej hry, či koncoviek. Technika veľmajstrov je dnes výborná.

Ten, kto sa chce stať veľmajstrom dnes, tak musí vynaložiť oveľa viac úsilia ako bolo to v minulosti. Dnes už nestačí vedieť len taktiku, ale musí byť tam už aj vyššia nadstavba. Len v otvoreniach čaká na veľmajstrov veľmi veľa ťažkých orieškov.

Veľmajstri vedia už výborne hrávať otvorenia, pri ktorých pomáhajú im vzorové partie. Na vzorových partiách sa dá veľa naučiť. Vzorových partií sme sa už veľakrát tu dotkli. Naposledy v téme pri tvorbe šachového repertoáru. Kedy som prezradil Vám prvé z tajomstiev veľmajstrovského šachu, ktoré spočíva v nájdení min. 50 vzorových partií.

Prejdime však ku prepočtu, ktorý je alfa omegou silného šachistu. Veľmajster vie vycítiť dokonale, že čo si pýta pozícia. Dokáže posúdiť z pozície, kedy záleží na každom ťahu a kedy treba zahrať vo všeobecnosti len dobrý ťah. Dnes pokročila aj teória v tejto oblasti.

Veľmajstri vedia už vyberať si z viacerých dobrých ťahov kandidátov a snažia sa to spočítať všetko správne. Až príde rozhodnutie, ktoré máme možnosť sledovať na šachovnici. Veľmajstrovský prepočet nebýva nejaké veľké monštrum.

Je dokázané, že veľmajstri nepočítajú viacej ako bežní šachisti, ale je ich prekvapiť ťažšie. Hľadajú viaceré ťahy nielen za seba, ale aj za súpera a tvoria jeden nepriehľadný strom variant. Dnes vie sa, že treba počítať viac do šírky ako do hĺbky.