Každý z nás by chcel ovládať zo šachovej abecedy, čo najviac. Na svojej ceste však robíme veľa chýb. Jedným z mojich veľkých nedostatkov bolo to, že snažil som sa len slepo kopírovať najlepších z najlepších. Rád som hrával pozície, ktoré boli určené silnejším hráčom a chcel som ísť v ich topánkach.

Neposunul som sa však na vyššiu úroveň, akú som chcel. Prišiel som o schopnosť improvizovať za šachovnicou, čo bolo veľmi zle. Nerobil som vecí ani správnym spôsobom a nedokázal som sa ani sústrediť. Výsledkom môjho snaženia boli len zbytočné prehry.

Navonok vyzeralo to tak, že mal som len veľkú smolu. Veď som hral to na začiatku, tak veľmi silno. Súperovi sa podarilo vždy dostať sa z horšej pozície, pretože som tápal. O strednej hre som až tak veľa nevedel.

Myslel som si, že je to fajn dostať sa do lepšej pozície a potom sa ukázať. Kopíroval som však nápady bez hlbšieho sa zamyslenia a tak prichádzali prehry. Mojím mottom bolo vždy radšej byť pripravený už doma, ako vymýšľať niečo za šachovnicou.

Opakoval som špičkových veľmajstrov, tak že nemohol som sa zlepšiť. V minulosti som si myslel, že sila sa skrýva hlavne v otvoreniach, kedy ma súper zastihol viackrát nepripraveného. Je tomu skutočne tak? Šachová sila je zložená zo znalostí, ktoré by mal ovládať každý šachista.

Čím vyššia výkonnostná trieda, tak tým vyššie nároky. Som kritický voči podrobnému štúdiu otvorení. Áno, otvorenia môžu pomôcť ku vyšším metám, ale na najnižšej úrovni do 2100 ELO nezáleží, že čo sa hraje. Rozhodujúce sú vlastné schopností, ako pozícii rozumieme. To je veľmi dôležité.

Kľúčové je rozumieť pozíciám, ktoré nám vznikajú a použiť silný plán. Na to sa môžeme inšpirovať u najlepších, ale aj tu by som bol veľmi opatrný, keďže je potrebné sa učiť aj taktike. Súper môže zahrať niečo iné, ako očakávame a môžeme sa ľahko spliesť.

V šachu sú určené vecí jednoducho len pre najlepších. Všetci poznáme to niečo sa naučíme dokonale, ale potom nám to nejde a pribúdajú chyby. Prečo toľko chybujeme? Vytvárame väčšinou pozície pre silných hráčov napr. niektorí hrávajú otvorenia na úrovni 2600, ale pripravený súper hraje tiež veľmi silno a dôjde časom ku chybe.

Ku čomu je vedieť otvorenia, keď nevieme hrať strednú hru? Hrajem tam veľmi slabé ťahy? Spoznávate sa? Jednoducho len napodobňujeme veľmajstrov bez hlbšieho zamyslenia a zabúdame na to, že ide už silných hráčov. Čím silnejšieho hráča kopírujeme, tak tým viac problémov v pozícii na nás čaká.

Je to všetko o pochopení pozície, prepočte, či stratégii hry. Veľmajster je predsa väčšinou už veľmi silný šachista, ktorý vie, že čo pozícia vyžaduje. Radšej budem hrať niečo podľa istých základných princípov otvorenia, ako keď budem len slepo kopírovať najlepších.